Na jednej strane ceny nahor posunuli vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že jadrová dohoda medzi Iránom a svetovými mocnosťami už nezodpovedá národným bezpečnostným záujmom Spojených štátov. To vyvolalo obavy z možného opätovného uvalenia sankcií Washingtonu na Teherán.
Ďalšie obavy majú trhy z vývoja v Iraku, ktorý je po Saudskej Arábii druhým najväčším producentom ropy v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Iracká federálna armáda sa v nedeľu (15.10.) začala presúvať ku Kurdmi kontrolovanej provincii Kirkúk v severnom Iraku, kde sa nachádzajú bohaté ložiská ropy. Dnes nadránom armáda na územie provincie vstúpila.
Ako uviedol analytik z maklérskej spoločnosti AxiTrader Greg McKenna, "opätovné otvorenie iránskej otázky Trumpom a hrozba odstavenia ropovodu z Kurdistanu sú kľúčovými faktormi rastu cien ropy". Navyše, ceny ropy čiastočne podporil aj fakt, že počet aktívnych ropných vrtov v USA minulý týždeň klesol, čo signalizuje zmierňovanie produkcie. Firmy znížili počet aktívnych ropných vrtov v týždni do 13. októbra o päť na 743. To je najnižší počet aktívnych vrtov od júna tohto roka.